Dňa 21. októbra 2017 sa uskutočnilo dvanáste čistenie Turnianskeho hradu od náletových drevín. Keď som okolo deviatej vyrážal z domu, nad Turňou sa vznášala hustá hmla. Z obce hradný vrch vôbec nebol vidieť. Pomaly som vystupoval po hradnej ceste až k zrúcaninám.

Keď som prešiel bránou hradu do nádvoria spodného hradu zbadal som Katku a našu všeobecnú lekárku Viki aj s jej dvoma synmi. Sedeli na nádvorí vo výklenku strieľne a popíjali kávu. Vedľa nich bola na zemi miniatúra nejakej pevnosti, ktorú niekto vyskladal z kameňov. Ten dotyčný sa asi nudil. Prvé čo mi napadlo bolo, že dotyčná osoba alebo možno osoby by nám v budúcnosti mohli prísť pomôcť s konzervovaním hradných múrov, keď majú toľko energie.

Najprv som sa poobzeral, kto každý je na hrade. Atila bzučal s krovinorezom ako stále a ostatný sa upratovali po neho. Dokopy sme boli deviat.

S Katkou, Viki aj s jej synmi sme vynášali vyrezané dreviny z priestorov bývalej hospodárskej budovy, ktorá stojí vedľa hlavnej brány v spodnom hrade.

Urobili sme si ďalšiu prestávku na kávu. Zrazu sme si všimli, že hmla je preč. Z jednej minúty na druhú. Vyšli sme na barbakan a zbadali sme nádherný prírodný jav. Pod nami sa rozprestieral oceán hmly. Nič sme pod nami nevideli. Mali sme pocit, že sme na ostrove. Napadlo mi, že tá nádhera je odmenou za našu odvedenú prácu. Stihli sme si urobiť zopár fotiek a zrazu sa hladina oceána hmly nadvihla. Inverzia trvala asi päť minút. Opäť sme sa ocitli v objatí hustej hmly.

Pracovali sme tak, že sme nedovideli ani na vzdialenosť jedného metra pred nami. Viki Keller aj s deťmi nás opustili trošku skôr. My ostatní sme ešte trošku popracovali a o pol druhej sme sa taktiež pobrali domov. Cestou sme sa ešte pokochali vo farebných šatách stromov, ktoré lemujú starú hradnú cestu.

Publikoval: Béla

Kategoria Správy