Aby sme spropagovali naše OZ a ľudia sa aj takouto formou dozvedeli o nás čím viac, lepšie povedané aby si vôbec všimli že existujeme, rozhodli sme sa opäť zorganizovať Noc hradov a zrúcaním 2016…
Akcia, ktorú sme naplánovali ešte začiatkom roka a termín sme vyberali tak aby aj Amália mohla prísť.
Príprava bola dosť náročná… Náš predseda Martin sa zdržiava na strednom Slovensku, takisto Amália, ktorá celé leto „hlinuje“ mimo nášho okresu, nám kvôli svojim povinnostiam nemohli pomôcť. Kvôli noci prišli domov Katka aj Ľuboš, ktorí sú pracovne v Bratislave. Veľa sme vyriešili mailom, ale na detailoch sme sa vedeli dohodnúť až na našich stretnutiach.
Urobila som rozpis práce, aby každý vedel čo má robiť pred aj počas akcie. Obvolala som dobrovoľníkov z našich brigád a prosila o pomoc.
Robi (ktorý si toho zobral na seba tiež veľa) vyrobil animovaný film a omaľovánku s témou povesti o turnianskom hrade. Taktiež tabule s označením jednotlivých častí hradu. Pripravil letáčiky, ktoré sme sa snažili rozdávať medzi ľudí. Do noci sme chystali, tlačili, zalievali do fólií a písali si na FB .
Vo štvrtok mi volal Rasťo, či Jozef ktorý nám chodil pomáhať na brigády môže prísť v dobovom oblečení a doniesť na ukážku zbrane. Veľmi ma to potešilo,lebo tým sa spestril aj program.
Napiekli sme koláče a nadišiel deň D .
Zobudili sme sa do upršaného piatkového rána. Pôvodne navrhnuté stretnutie sme presunuli o hodinu ,neskôr o ďalšiu hodinu. Nakoniec padol návrh, ak dážď neprestane do dvanástej, akcia sa odvolá. Laco s koníkom kvôli počasiu neprišiel. Okolo jedenástej sa začali mraky trhať .Medzitým sa u nás vytvoril „krízový štáb“ . Pri káve sme Robi, Zuzka , Jozef, Martin a my Mackovjakovci čakali čo bude. Slniečko konečne svietilo a preto sa všetko naložilo do áut, vyviezlo pod hrad a začala sa najťažšia práca toho dňa, vyvláčiť všetko hore. Ja som šla len raz, ale poniektorí 2-4 krát :). (Dávid Majancsik, Dávid Hutkai, Atila, Martin, Amália, Ondrej, Kristína, členovia Taekwando …)
Martinovi sa cestou hore rozpadli topánky a deň dokončil v požičaných…
Veci, ktoré sa vyniesli, bolo potrebné rozložiť na dohodnuté miesta, preto sa upravoval terén. Robili sa smetné koše, pripevňovali fotografie z akcií, tabuľkami označovali časti hradu, pripravoval oheň na pečenie… So Zuzkou sme pripevnili našu vlajku na múr, aby aj zdola bolo viditeľné, že sa hore niečo deje. Kvôli počasiu sme boli v časovej tiesni. Ako prvé sa pripravilo miesto pre tvorivé dielne pre deti, lebo tie začínali o 16:00 hod. Ešte ani nebolo všetko nachystané a ľudia sa už začali schádzať. Prezliekli sme sa (poniektorí) do dobových šiat, aby sme sa mohli venovať určeným činnostiam . Ponúkali sme občerstvenie ,čerstvo napečené koláče, posúchy… Amália vyrobila keramické poháre s motívom hradu, Robi a Katka pripravili magnetky. Návštevníci si posadali do trávy, na kamene a tak sledovali program. Veľký úspech malo sprevádzanie po hrade s výkladom „kde -čo bolo“.
Deti, ale aj dospelí mohli skúsiť svoju zručnosť v tvorivých dielňach. Modelovalo sa z hliny, lepili sa štíty, cukrom sa zdobil perníkový hrad, maľovali sa omaľovánky s témou povesť o Turnianskom hrade.
Jozef sa rozložil vedľa tvorivých dielní a záujemci si mohli pozrieť knôtovú mušketu, kord s ľavoručnou dýkou, uhorskú šabľu a švédsky meč.
Na južnej strane od delovej bašty mali stanovište lukostrelci, pri ktorých si do slamených terčov zastrieľali veľkí aj malí.
V delovej bašte predviedla svoje umenie šermiarska skupina Aramis. Po viac ako tristo rokoch príjemnú atmosféru podfarbila jemná dobová hudba a v miestach pravdepodobnej kaplnky sa s veriacimi pomodlil Th.Lic Attila Juhász.
Neskôr sa pokračovalo premietaním kreslenej rozprávky a svetelnej show na hradné múry. Snažili sme sa odpovedať na otázky ľudí ohľadom nášho združenia a hlavne oboznámiť s tým, čo by sme chceli spraviť pre náš hrad.
I keď sa nám dostala podpora z Košického samosprávneho kraja a aj samospráva obce Turňa nad Bodvou nás podporila, aby to bolo podľa našich predstáv, našli sme aj sponzorov.
PD Péder sa formou tričiek s logom CASTRUM THORNA postaralo o to, aby usporiadatelia boli viditeľní. Pán Saláta nám požičal elektrocentrálu a zasponzoroval benzín. Penzión Réva, potraviny Ida , Gabriel Koteles, pani Mária Kebísková nám pomohli s občerstvením.
Nebyť členov Taekwando a hasičov z Turne elektrocentrála ( aj iné veci) by sa nedostali ani hore ani dole z hradu.
Poďakovanie patrí tiež Ľubke, Dávidovi M., Dávidovi H., Rasťovi, Jozefovi, Zdenovi, Heni, Kristíne
(škoda, že nemohli prísť všetci, ktorí chceli pomôcť).
Naše OZ sa snažilo pre všetkých, ktorí si dali tú námahu a prišli na hrad, spraviť jeden nezabudnuteľný podvečer… Bola to noc s toľkými zážitkami a atmosférou, aká ešte na Turnianskom hrade nikdy nebola. Takým najväčším poďakovaním za našu námahu bolo, keď nám 75 ročný pán z Hačavy prezradil že je prvýkrát na hrade a že sa mu páčilo čo sme pripravili a taktiež keď sa pani Ema vyjadrila že už minimálne 15 rokov nebola na hrade ,ale tá námaha vyliezť hore stála zato.
V začatej tradícii by sme chceli pokračovať a dúfame že sa ku nám pridá čím ďalej tým viac nadšencov aby sa hrad aspoň v takejto podobe zachoval aj pre budúce generácie.
