Stáž na Lietavskom hrade

V dňoch 8. až 11. júna 2017 sa partia dobrovoľníkov z Turnianskeho hradu ocitla na Lietavskom hrade neďaleko Žiliny. Nie, nezabudli sme cestu na náš hrad ani sme si náš hrad nepomýlili s tým Lietavským. To sa ostatne ani nedá.

Dôvodom našej návštevy na severe Slovenska bolo získať cenné skúsenosti v oblasti záchrany zrúcaniny hradu. No ak máme byť úprimní, do veľkej miery nám išlo o obnovenie nášho prvotného zápalu a načerpanie energie a inšpirácie, ktoré sú nevyhnutné pre náš projekt záchrany Turnianskeho hradu.

Veci totiž nie sú vždy také jednoduché, ako by sme chceli a našu vôľu konzervovať múry Turnianskeho hradu brzdí byrokracia a laxný prístup niektorých zainteresovaných ľudí. A tak robíme, čo môžeme, aby náš hrad nezarástol náletovými drevinami a bezmocne sledujeme, ako sa nám pred očami rozsýpa.

Niet teda divu, že náš pôvodný zápal akosi poľavuje. A tak nastal čas rozdúchať tlejúcu pahrebu… Viete snáď o mieste, ktoré by tomuto účelu vyhovovalo viac, ako práve Lietavský hrad, na ktorom miestne občianske združenie bojuje s prírodnými silami a ľudskou malosťou už osemnásť rokov?

Ale poďme si radšej povedať, čo sme sa naučili na tom našom „výlete“ na jeden krásny hrad v blízkosti Žiliny.

Lekcia 1:

Samozrejme, na Lietavský hrad sme prišli robiť, pracovať s maltou, murovať, vidieť, ako sa robia horúce kopy… A to všetko sa podarilo. Možno by sme radi murovali aj viac, ale na začiatok buďme skromní. Zistili sme tiež, ako má správna vápenná malta vyzerať, akú má mať konzistenciu a ako ju odskúšať pomocou načrtnutia jednoduchého symbolu.

Naši šikovní dobrovoľníci sa veľmi rýchlo skamarátili s miestnymi pracovníkmi a ani nevedno ako, už sa zapájali do výrobného procesu. Pomáhali pri lešení, podávali maltu, kamene, tlačili fúriky plné malty a niektorí dokonca promptne vyšli na lešenie a murovali. Predseda združenia zaujal miesto v „kuchyni“. Nie pri sporáku, ale pri miešačke a pri horúcich kopách. Pretože tam to všetko začína. Ak je malta planá, ani najlepší murár nič nezmôže.

Lekcia 2:

Počas nášho pobytu na Lietave sme sa uistili v názore, že náš spoločný cieľ, záchrana hradu, spája ľudí, ktorí by sa inak horko ťažko dali dohromady. Naše spoločné dielo nás tiež učí vážiť si druhých, ktorí majú možno iné názory, iné ideály, iný rebríček hodnôt, majú iný životný štýl. Skutočne dôležité je, že si zaslúžia náš rešpekt, pretože nemyslia len na seba ale dokážu obetovať niečo zo svojho pohodlia pre vyšší cieľ. V našom prípade je to záchrana hradu.

Dôležité nie sú len spoločný cieľ či vykonaná práca, ale aj spoločenstvo, ktoré vytvárame. To je tá hnacia sila, ktorá nás ženie vpred, keď začneme pochybovať o našich cieľoch.

Priznávame, že takýto pocit spolupatričnosti sme výrazne posilnili pri ohnisku s pohárikom v ruke.

Lekcia 3:

„Hard work beats talent…“. To aspoň tvrdilo Pištovo tričko z posilky. Tiež sme zistili, že tvrdá práca je to, čo dáva veciam zmysel, čo zvyšuje hodnotu vecí. Ako hovorí úslovie: „Bez práce nie sú koláče.“ A iné pridáva: „Čo nič nestojí, za nič nestojí.“

Takže z Lietavského hradu sme sa vrátili povzbudení, zresetovaní a odhodlaní prekonávať prekážky. Ostáva už len vyhrnúť rukávy a šup-šup do práce; bude to náročné!

Kategoria Správy